O TÝŽDEŇ...
Len na oboznámenie situácie: Písali sme písomku zo zemepisu, ja aj Felicity sme dostali trojky. Takže dnes musíme celý deň čučať doma a učiť sa. Super. No a Felicity má zakázané rande s Ericom, pretože ho ocko nepozná a bojí sa o svoju cisárovnú, že je to nejaký pedofil alebo také dačo. Ocko teraz odišiel na pojednávanie profesorov do iného mesta. No a čo hneď sestra neurobí? Zavolá si sem Erica...
,,Nepovedal náhodou otec, že máš Erica zakázaného?" vyletela som na sestru. ,,Ty radšej čuš a choď sa šprtať!" odbila ma. ,,Aha. A odkedy je z tatkovej princezničky rebelka?" Felicity očervenela. Nič nepovedala. Len sa otočila na opätku a odpochodovala. ,,Mne si ukradnutá, krava namyslená. Idem von aj ja." pomyslela som si. Toto sa s ňou naozaj vážne nedá vydržať. No a medzitým samozrejme prišiel Eric, ktorého zvítala hneď pri dverách. No a keď videla, že idem preč, už oblečená a učesaná, spýtala sa: ,,No a nehovoril otec náhodou, že sa máš učiť aj TY?" ,,Tak ako ty nemáš ísť na rande. Vlastne on je tu, nie? Som zvedavá čo na to povie ocko že sa tu válaš s chlapcom." sčervenela a stíchla... Všade po tvári mala roznesený lesk na pery a bola trocha strapatá.
Dosť dlho som sa prechádzala po okolí. Nudila som sa a ani som nevedela, kam mám ísť..Šla som do parku, ktorý sa delil s cintorínom. Vtom som uvidela spolužiaka čo často vynechával školu. Nie že by ju flákal, ale stále bol v nemocnici. Nikto ho nemal velmi v láske. Za iných okolností by som sa s ním nebavila, ale teraz som mala nutkanie urobiť niečo, čo by ostatní nepovažovali za správne.
Pri jazere sedel David Brook, bitý a chorý bifľoš z mojej triedy.
Pomaly som kráčala k nemu. ,, Ahoj David," pozdravila som sa. Chlapec sa strhol, akoby dostal zásah do chrbta a skoro sa prevalil do jazera. Skoro som vybuchla smiechom, ale udržala som sa. ,, Dnes si nebol v škole." David konečne našiel rovnováhu a otočil sa mi tvárou.
,,Aaaauu, čo to máš s tvárou??"až som sa ho zľakla. Na oku mal obrovský monokel. Modrina mala nepríjemnú, až príliš fialovú modrinu. Proste muselo to bolieť... ,,Aha už asi viem prečo, zase ťa zmlátili?" David konečne prehovoril: ,, No povedali, že ak sa ukážem v škole zase ma zhasia, a keďže som total švorc a neviem sa vykúpiť, tak sa radšej škole zďaleka vyhýbam." vykoktal zo seba.
Chvíľu som zízala na monokel a kochala sa farbami ktoré obsahoval. Ked stíchol, uvedomila som si, že si to všimol a rýchlo som nahodila tému... ,,Prečo nejdeš za riaditeľkou? Veď takto ti akurát šibne z toľkých výpraskov." ,,Zbláznila si sa? Stačí, ak to správim a umlátia ma k smrti." potom sa zvalil na zem a čumel na jazero.
Keďže som aj tak nemala čo robiť, sadla som si k nemu. Trochu ho myklo, bolo vidieť, že ho moja reakcia ho prekvapila až znervózňovala, náramne som sa na tom zabávala he:))..Po 5 minútach nič nerobenia ma to prestalo baviť. ,,Chodíš sem, aby si čumel do blba?" ,,No vieš... ja... kochám sa prírodou." ,, A to nepoznáš televízor? Tam sa toho deje viac." David nepovedal nič,len sa nervózne zamrvil. Už mi to nič nerobenie začínalo fakt liezť na nervy, tak som sa kus pohla a položila si akože "naaaahodou" svoju ruku na jeho.
David sa rýchlosťou blesku zdvihol. Bol červený od krku po korienky vlasov a predýchaval:D. ,,Ja-ja už musím ísť... Dovi, teda aho-j." A vystrelil z parku ako struna zo starého matraca, pritom sa 2× potkol o vlastné nohy:D. ,, Hej David!" zvolala som. Jeho strhlo a narazil rovno do elektrického stĺpa.
Hľadela som na neho, ako sa prace prčc a pritom si šúcha nos:D. ,,Heheh ty trapko:D :D. Asi som to prehnala :D :D :D." pomyslela som si. To be continued... Niektoré časti sú z thesiims2. Pardón, ale predsa som ich zmenila!