Memories - 7. kapitola - Zrada
Domov som bežala, lialo ako z krhly a ja som akurát teraz nemala chuť zmoknúť ako myš.
Pri dverách som zastala a vydýchla som si. Keď vtom som počula kroky. Zamrzla som. Boli rýchle, svižné a tiché. Ideálna chvíľa na prepad, keď nikto nieje vonku, nemyslíte? Len nejaká malá, bledá blondínka. Ideálny cieľ... Keď som počula klopkačky, teda topánky s opätkami, vydýchla som si. Žena. Neodvážila som sa otočiť sa. Odvtedy, čo som bola TAM, bojím sa ľudí. Nikto tam ku mne nebol dobrý. Obzrela som sa, až keď tá žena bola dosť ďaleko. Vo vzduchu sa vznášala vôňa, silná a sladká vôňa. Žena bola takmer nahá, mala perfektnú postavu a zozadu aj účes. Zaklopala na Nathanove dvere. Pohmkávala si neznámu pieseň, ktorá znela ako zaklínadlo, uspávanka, hadia pieseň.. Dlho čakať nemusela. Keď Nathan višiel von, vrhla sa mu do náručia a zvolala: ,,Ach, Nathanko, tak si mi chýbal, ako sa máš, zlatko?" pozrela sa na mňa škodoradostným pohľadom, ako "Pozri, ja to mám a ty nie". Rozumela som. V náručí ju potom zobral dovnútra... Zabehla som za paneláky, pretože aj zozadu mal Nathan okno. A tam som to uvidela. Obaja nemali šancu všimnúť si ma, robili ničo iné. Pomaly ju hodil na gauč, to mi už začínalo byť zle a pomaly som sa odšchtala do svojho bytu. Pred dverami som zastala a predýchla som to. Nieže by som žiarlila, ale keď má priateľku alebo ktohie kto mu to je, tak prečo ma pozýva na rande a pritom podpichuje, balí? (V predchádzajúcej časti som to zabudla spomenúť:() Teraz mi je to jasné. On sa nezmenil, ako som myslela a aj dúfala. Nie. Teraz som prišla na to, aký je to hnusný zvrhlík! Bolo mi to ľúto, neviem, ako to nabudúce spravím. Či to zahrám, alebo prídem o kamaráta? Prečo by som o ňho rovno mala prísť? Hm, to netuším. Ale napríklad Lavender Sevanová s ním bola v siedmej triede kamoška a keď s ním odmietla ísť na rande, skončil ich kamarátstvo! Aspoň teraz viem, čo je Nathan zač!! Tento diel je hrozne krátky a do februára tu už nič nebude!!!