Memories - 5.kapitola - Nový začiatok
No, takže včera som bola poriadne neposedná :D a dokončila som prvú sériu. Dnes prinesiem maximálne dva diely, ale už to je druhá séria. Tak príjemné čítanie:)).
Tak, toto som ja. Z blázinca ma po 4 rokoch prepustili, už som týždeň na slobode. Dnes mám 20 rokov, tak volám mame, kedy sa stretneme a kde.
"Ahoj mami!"
"Ahoj zlatko! Tak kde chceš ísť?"
"No... Čo tak do tej novej reštaurácie? A teraz by sme mohli?"
"No, ja áno. Ahoj, tak o 10 minút."
Hm... Obyčajne sa takto ľahostajne nespráva. Vždy je taká ustarostená workoholička... Ale, pre mňa len lepšie:). Teraz mám vlastný byt, čo sa mame moc nepáči, lebo ešte niekedy mám tie záchvaty. Ale iba občas. Takže sa musíme permanentne stretávať.
O 10 MINÚT PRED REŠTAURÁCIOU...
Čakala som na mamu pred reštauráciou a vdychovala som čistý vzduch. No ale potom prišlo nejaké staré auto, a ja som si trochu pokašľala od toho smradu. Mama prišla ako výchor a zamierila do reštaurácie. "Hm, je to tu pekné..." pochvalovala si mama. "Je. Ako odídeš? Pôjdeš so mnou domov na kávu alebo zavolám taxík alebo..." "Lizzie to je v poriadku, potrebujem si prevetrať staré pľúca." zasmiala som sa. "Ale veď ešte niesi stará ani na tancovanie v spodnom prádle!" a vyprskli sme v smiech obe. Čašníčka nám priniesla objednané jedlo. "A ako sa majú Hannah a Laisi?" spýtala som sa. Mama bývala totiž s nimi. "No, Hannah si teraz robí vysokú školu, lebo chce byť lekárka. Trochu schudla, hehe. No a Laisi, ona..." "Ona čo?" "Ona je... striptérka. Nemohla som jej v tom zabrániť. Jednoducho teraz býva s tým jej Ivanom a pracuje..." "Aha. No takých hlúpych kôz nieje na svete asi nikdy málo, že?" "Liz! Predsa len je to tvoja sestra!" "S opičím rozumom!" "Chutí ti?" spýtala som sa. "Hej." mama prežula. Keď sme dojedli, mama tam stretla nejakú svoju kamarátku, tak sa s ňou zarozprávala. Ja som si išla von zavolať, pretože vnútri bol strašný hluk. Zavolala som si taxík. "Ehm, dobrý deň. Kedy by ste mohli prísť na ulicu ............?" "Prepáčte, slečna. Asi za pol hodinu." "Aha. Tak nič. Dovi." Zložila som telefón, vzdychla som si a vrátila som sa domov. O 15 MINÚT... Pohmkávala som si pesničku Poker Face, ktorú som mala veľmi rada už asi 5 rokov. Vtom ma niekto schmatol za plecia. "L-Lizzie! Si to ty?!" "Nathan? Som tak rada, že ťa vidím! Kde sa tu berieš?" "Ja tu bývam." "V-vážne? Aj ja!" "Tak ma teší, susedka!" Nathan bol môj kamarát, už keď sme boli prváci. Odvtedy sme boli najlepší kamráti a potom ako ôsmak prestúpil. No a teraz zase spolu:). "No a kedy sa stretneme?" vyletelo z neho zrazu. "Nehnevaj sa, ale dnes určite nie." "Nevadí, budeme mať ešte milión príležitostí." usmial sa od ucha k uchu. "Tak ahoj." pozdravila som sa a rýchlo som zabuchla dvere. Uvarila som si kávu a potom som si ju išla vychutnať. Čiernu mám najradšej:)...
