13. Diel - Obavy
Tento dielik srdečne venujem pre moju zlatú Didušku :))... Prvá fotka mi sem nešla dať, neviem, nenašla som ju :(.. Tak dávam miesto nej iba text.
Obzrela som sa za seba, ale nikoho som tam nevidela. ,,Čo mi snáď už úplne šibe?" pomyslela som si. Radšej sm trochu pridala do rkoku, nech som čím skôr doma.
Doma som už spokojne spomalila. Som pred domčekom, zamknem sa a... všetko bude OK. ,,Hrchert!!!!" počula som niečo za sebou.
Rozbehla som sa do domu a skoro som sa potkla o takú taburetku, čo je pri dverách. SKORO. Vybehla som po schodoch. A vydýchla som si, už trochu viac zhlboka a uvoľnenejšie. Tam vonku som si len niečo namýšľala.
Vošla som do kúpeľne a chcela som si urobiť nejaký voľnejší účes.
Vyšla som s úplne pohodlnučkým účesíkom... Jaj, či mi je teraz dobre. Až na jednu vec. Som hladná :(. Takže šup do kuchyne a idem si niečo dať :)!
O 10 minút som už v jedálni jedla diétny dobručký šalátik... Ja viem, že ovocie je šťavnaté a plné vody, ale mne normálne vysmädlo.
Vytiahla som z chladničky Colu Light a sadla som si na gauč.
Logla som si z plechovky a vlastne ani nechápe, prečo Colu vždycky tak hrozne reklamujú. Ja viem, že je dobrá, ale netreba mi 10-krát za deň vysvetľovať, že ma zaleje bohvieaká eufória myšlienok a že sa začnem cítiť dobre a... načo to reklamujú :D? Ako to, že rozmýšľam o cole a nevšimla som si, že niekto klope :DDD?? Klope? Dobre idem otvoriť...
Nabudúce:
Išla som k dverom a videla som obrysy postavy. Vysoká, vypracovaná, no to musel byť chlap. Ale ako to, že vidím, ako v ruke drží niečo, čo m pripomína...???
Pokračovanie nabudúce!