9. Diel - Záchranca
Dnešný diel ste asi čakali taký... zabíjací??? Hehe, nedočkáte sa, kedy to konečne bude :DDD. Ešte vydržte xD. Príjemné čítanie :).
May
Sedela som na studenej zemi a presne som vedela, čo bude nasledovať. Dvere sa otvorili a ja som už cítila ten chlad. ,,Ale ale, niekto nám tu strká nos tam, kde nemá.." potom nasledoval ironický smiech.
Nestihla som sa postaviť a už som letela na druhú stranu výbehu. Pristátie bolo tvrdé. Tresklo ma o stenu a v chrbáte mi zaprašťalo. ,,Nemyslela som, že ťa budem musieť zabiť. Ale... pravdepodobne by si to každému vykecala a... istota je istota. Dievča sa zaškľabilo.
Rozbehla som sa za ňou. ,,P-rosím, nezabíjaj ma. Ja viem, čo ti tu robili.. Ale.. čo s tým mám ja?" škaredo sa na mňa pozrela. ,,Sadni si!" pokrikla po mne a ja som ako robot splnila.
,,Hovor." povedala som rozhodne.
,,Audren Tafel bol mladý zasran, ktorý rád strkal nos, kam nemal. Myslel si, že mu patrí celý svet. Bol to nenormálny drzý hajzel, ktorý si vybral na ULICI toho, koho chcel a začal skúmať. Cítila som sa ako zviera, keď si vybral mňa..
Každú noc ma chodil pozerať. Keď ma do toho výbehu zatvorili, vyzliekli ma a násilne vopchali do tej ich špinavej, hnusnej sprchy. A on sa díval na to, ako ma nahú chytajú cudzí muži a občas sa pripojil. A on ma... znásilnil. Nikto o tom nevedel. Iba on a ja.
Keď to chcel urobiť znova, tak som sa bránila a vlepila som mu pár faciek, kričala som ako o život. A potom sa na mňa zahnal a takú silnú ranu do brucha som nikdy necítila. K-keď som ho zabila, tak som si povedala, že zabijem každého člena rodiny Tafelovcov zabijem... Každého.
Servan Tafel, syn Audrena Tafela..
Gary Tafel, syn Servana Tafela, bol zabitý presne o 5 rokov..
Susan Tafelová, dcéera Garyho Tafela, zabitá o 5 rokov ako Gary..
A snáď tá najhoršia žena v mojom živote.. Lara Tafelová, babička tvojho otca. Bola taká hrozná... Taká hrozná.." ,,Moment!! Ako to môjho otca!? TY si zabila môjho otca??" spýtala som sa. ,,Nie. To lietadlo naozaj havarovalo." povedala. ,,Tak, a teraz TY!" postavila sa a zapriahla sa.
,,NIEEEEEEEEEE!" kričal známy hlas. Axel..
,,TY ZVIERA!!!" kričal na ňu. ,,Ty čo ty tu?" spýtala sa ho úplne prekvapene. ,,ako si to predstavuješ? Zabíjať ľudí?!?!" kričal na ňu. ,,To sa ťa netýka." povedala úplne ľahko. ,,Ako to, že sa ma to netýka?! SI MOJA SESTRA DOKELU!!" kričal na ňu. A neviem ako, ale nečo ma zobralo na ruky a utieklo so mnou..
,,Cítiš sa dobre?" spýtal sa ma pred domom. ,,Nie.." omdlela som.
AXELOVE MYŠLIENKY
Rýchlo som ju odviezol do domu. Pod bundou mala pyžamo a pod nohavicami tiež. Uložil som ju na pohovku plnú vankúšov. ,,Tam jej musí byť dobre." pomyslel som si. Sadol som si na podlahu a sledoval som jej snehobielu tvár. Bola skoro ako Snehulienka. Ale mala blond vlasy. Ale to je ešte krajšie..
Sadol som si k nej a ona sa vtedy prebrala. ,,SHERYL!" zakričal som.
Hodil som sa jej okolo krku. Ona len vykríkla: ,,Axel, čo to do pekla robíš?? Pusti ma!" kričala a ja som nechápal...
...POKRAČOVANI NABUDÚCE...