2. Diel - Stretnutie
,,Áách, to bol príšerný sen..." zívla som, stále som sa triasla. Na všetko som si spomenula. Ako som sa pohádala s Mabel, ako som stretla to dievča s chalanom, omdlela som a počula som hlas... a nič. Tma. Iba tma. To... bol len sen? Vážne?
Išla som sa pred zrkadlo upraviť a poobzerať sa, sama seba. Vyzerala som dobre, až na tie škrabance.. Škrabance? Ako, kedy? Ž-žeby..? Nie, to nemôže byť pravda. Prišla som do kuchyne, bola som strašne hladná. Boli znovu palacinky, Mabel mala ten istý účes a tiež boli tie palacinky nutelové.. ,,Ahojte." pozdravila som sa. ,,...hoj." Mabel sa pozdravila a ďalej sa napchávala palacinkou. ,,Dobré ráno, anjelik." mama sa pozdravila. ,,Aký je dnes deň?" spýtala som sa. ,,Sobota." povedala Mabel s plnými ústami. ,,Určite?" ,,Na betón." povedala. Dostala som strach. Ako som vedela, že sa to stane a čo povedia? Naozaj sen? ,,Musím ísť!" zakričala som. Obliekla som sa a išla som na to miesto. ,,Konečne si tu." povedal hlas. Ženský. Temný, tajomný.. ,,Kto si?" spýtala som sa. ,,To ťa nemusí zaujímať." ,,Ty si tá zo včerajška?..?" ,,Dobré ráno." ,,Čo chceš?" ,,Povedala som ti, to ťa nemusí zaujímať." ,,Duch, čarodejnica..?" ,,Elflied." ,,Č-čo?" ,,Som bytosť, ktorá bola vytvorená v podsvetí a bola narušená psychicky, fyzicky a možnosťami. Che-che-che." ,,Prečo ma chceš odtrhnúť ďalej od toho chlapca." ,,Pretože to chcem. A zabijem ťa, ak to nespravíš..." ,,Ty si sen. Niesi skutočná!" nahovárala som si nahlas. ,,Smola. Darmo si predstavuješ, nedá sa újsť. Nieje cesty. Si moja." Dievča sa zapriahlo.. ,,Č-čo to má byť?... Čo sa to deje?" zúfalo som zalamovala rukami, ale nevedela som sa pohnúť. Ten pocit ako vo sne, bol ešte horší.. Bolel, štípal, až príliš.. ,,Č-čo je tá chuť.. Krv?" Z diaľky som počula smiech. Zlomyselný, hlasný. ,,Chceš ma snáď zabiť?!" zakričala som, ale už z posledných síl. Stále mi tiekla krv, stále mi bolo zle. ,,Chcem ťa naučiť, ako sa chovať." ,,Kvôli jednému úsmevu?!" pocítila som ešte silnejšiu bolesť a z úst som vypľula za striekačku krvi. ,,Prestaň. Prosím. Ja poslúchnem." zhlboka som dýchala a vedela som, že toto je koniec... Ale nebol. Cítila som klesanie, potom zem a potom kvapky dažďu. A nakoniec spokojné, pomalé kroky.
Komentáre
Prehľad komentárov
proste otrasný komix to je a proste trápny večšiu blbost si nemohla vymysliet?
Trápne
(Ella, 15. 11. 2009 14:12)