1.DIEL - Tajomstvo
Na úvod: Tento príbeh vypráva o dievčatku, ktoré odhalilo rodinné tajomstvo, ktoré nemalo nikdy zistiť. Keď ho zistí, jej život sa od základu zmení. Nevie, či má určitého človeka oslovovať ako doteraz...
Postavy: Isabella - dievčatko, Nathalia - rodič Isabelly, Boris - manžel Nathalie a rodič Isabelly
Ako každý deň išla Nathalia a Boris do práce a Isabella zostala doma sama. Trochu upratala a potom sa hrala. Keď chcela upratať v maminej spálni, našla na zemi denník. Chcela tam niečo prečítať, ale väčšina viet bola nečitateľná. Prečítala však toto:
Myslím, že vziať si Borisa nebola chyba. Ale dieťa s ním sa mi nepáčilo... Je z chudobnej rodiny a keby sme sa rozviedli, na dieťa by nedával peniaze. Dieťa s Clarkom však bol dobrý nápad. Je z bohatej rodiny a na dieťa dáva už teraz. Aj tak však cítim pocit viny... Boris si myslí, že Isabella je jeho dieťa. Nech to radšej takto ostane...
I: Ježiško na kríži!
Isabella začala plakať... Nevie, či má ocka ešte volať ocko a nie Boris... Denník dala na to isté miesto a zatvorila. Radšej si išla upratať svoju izbičku. Keď prišla mama, prišla do jej izby a pobozkala ju na líce. Hneď potom išla variť. Tentokrát to budú špagety. Hneď o pár minút prišiel domov Boris.
B: Ahoj! Čo bude na jedenie? V robote sme mali akurát sendviče so šunkou...
N: Špagety!
B: Ohh... to bude dobré!
I: Ahoj, Boris! Teda, oci...
B: Čo ti je? Máš červené očká. Plakala si?
I: (rýchlo hľadá výhovorku) No... stratila sa mi knižka...
B: Tak ti pomôžem ju nájsť!
Isabella aj Boris "hľadali" knižku až ju potom po pár minútach "našli". Potom už boli špagety hotové a stačilo ešte spraviť omáčku. Potom sa všetci zasadli za stôl a začali s chuťou jesť. Každý bol hladný ako vlk, len Isabella nejako nechcela jesť.
I: Nie som hladná...
N: Ale, veď špagety miluješ! A nehovor mi, že niesi hladná, dnes si jedla len jeden sendvič so syrom, ktorý som ti nechala v chladničke.
I: JA NIESOM HLADNÁ! Dnes len nejako mám zlú náladu.
B: A prečo?
I: Snívali sa mi nočné mory. (vymyslela si)
B: Ale veď to je len sen.
I: Keď by sa ti snívalo, že niekto z príbuzných ti zomrie, tiež by ti nebolo do smiechu!
B: Aha... tak prepáč!
I: Nič sa nestalo. Idem do svojej izby.
Trucovať... trucovať. Isabella sa o tom nikdy nemala dozvedieť, tobôž nie Boris. Vedela o tom len Nathalia - teda, to si myslela. Teraz už aj Isabella.
I: Čo bude ďalej? Čo mám robiť?
To sa dozviete v druhej časti!